Veľká noc je jedným z najväčších a najrozmanitejších sviatkov nie len všetkých kresťanov, ale aj ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnemu z náboženstiev. Slovenská veľká noc je naozaj bohatá na tie najrôznejšie zvyky a tradície. Jej oslavy si spájame s príchodom jari, žltými kuriatkami, bahniatkami, zajačikmi, maľovanými vajíčkami a hŕbami tých najrôznejších pochúťok.

Ženám však môže Veľká noc evokovať aj veci, akými sú: dôkladné upratovanie celého domu, vyváranie a vypekanie tých najrozličnejších pochúťok, maľovanie veľkonočných kraslíc. Rovnako, však ženy sprevádzajú počas týchto sviatkov aj nepríjemné oblievanie studenou vodou alebo šibanie, ktoré niekedy pekne bolí.

Tieto typický a každý rok opakujúce sa tradície pozná asi každý z nás. Poďte sa však s nami pozrieť na tradície, ktoré nie sú pre nás až takými typickými a ako plynul čas, tak sa úplne vytratili z našich zvyklostí.

Ako sa v minulosti slávil Zelený štvrtok?

Pojem zelený štvrtok je myslím si, že väčšine z vás jasný. Pre kresťanov je tento deň symbolom poslednej večere s Ježišom Kristom. No okrem kresťanských tradícií sa spája aj s inými a možno pre nás nezmyselnými zvyklosťami.

Vedeli ste o tom, že naši predkovia sa vždy na zelený štvrtok umývali rannou rosou a to ešte skôr ako vyšlo slnko? Ich dôvod bol jednoduchý! Rannou rosou svoje telá umývali preto, aby im zdravie slúžilo celý rok.

Rovnako tento deň predstavoval aj významnú úlohu pre poľnohospodárov, tí na Zelený štvrtok vyháňali dobytok po prvýkrát po dlhej zime na pašu. Zaujímavým je aj fakt, že poľnohospodári alebo príslušníci z danej rodiny robili na stajňu cesnakové kríže, ktoré mali chrániť dobytok pred strigami. No a zlých duchov naši poverčiví predkovia vyháňali rapkáčmi alebo bičmi.

Hovoriť môžeme aj o príprave typických zelených jedál, akými sú: špenát, kel, kapusta. V mnohých rodinách sa tento zvyk zachoval až do dnes. Príprava zeleného jedla symbolizuje zdravie a vitalitu.

Veľkonočný piatok – načerpať krásy na celý rok

Áno, my všetci dobre poznáme oblievanie a šibanie žien, aby boli krásne a zdravé, no teraz vám predstavíme úplne iný zvyk, na ktorého vtedajšie ženy, ale dokonca ja muži verili.

Naši predkovia sa na Veľký piatok kúpali až po krk ponorení v potoku. Pekne predbehli dnešných otužilcov! Oni sa však nemáčali vo vode pre dobre známe účinky otužovania. Naši predkovia mali svoje vlastné odôvodnenie.

Ich hlavným motívom bolo vyvarovanie sa vredom, chrastám, lišajom a rovnako im šlo o to, aby boli po celý rok zdraví. Ženy dokonca verili, že po umytí bude ich pleť očarujúco jemná a neodolateľne krásna. Dokonca tvrdili, že im po takomto kúpeli budú rýchlejšie rásť vlasy.

Na Veľký piatok sa nesmelo nič robiť. Nesmelo sa ani siať a ani orať, ba dokonca aj bežné práce na záhrade boli úplne tabu. Preto ak býva niekto z vás na dedine a rozhodnete sa niečo robiť na záhrade, tak sa nevyhnete zazeraniu a krúteniu hlavou vašich postarších susediek.

Tento deň pre kresťanov symbolizuje ukrižovanie Ježiša Krista.

Biela sobota- zbav sa všetkého zlého

Pre našich predkov bolo viac ako nutné mať v tento deň doma úplný poriadok a čistotu. Rovnako, ženy po náročných dňoch plných pečenia s ním konečne finišovali. Pripravovali sa obradné jedlá a to predovšetkým mäsité. Typickými sú aj tak zvané judáše: sú typické veľkonočné koláče z kysnutého cesta. Majú tvar uzla – povrazu, ktorý má predstavovať povraz, na ktorý sa obesil Judáš po zrade Ježiša.

Hovoriť môžeme aj o spaľovaní ohňa zo starého roka, čo malo symbolizovať zbavovanie sa všetkého zlého. V domácnostiach sa vždy zakladal nový oheň.

Deň hojnosti- Veľkonočná nedeľa

Tento sviatok predstavoval pre našich predkov, z ktorých drvivá väčšina sa hlásila ku kresťanskému vierovyznaniu, naozaj dôvod na oslavu. Naši drahí predkovia sa totižto tešili z Kristovho zmŕtvychvstania. Veľkonočná nedeľa bola a aj je v mnohých domácnostiach typická pre veľkú radosť, oslavy a hostiny. Zároveň sa týmto dňom ukončuje pôstne obdobie.

Košík hojnosti bol rovnako typickým pre Veľkonočnú nedeľu. Tieto košíky obsahovali tie najrôznejšie pokrmy, ktoré si ľudia pripravili doma. Na Veľkonočnú nedeľu sa košíky hojnosti dávali posvätiť v kostole. Ľudia verili tomu, že ten, kto ako prvý príde z omše domov, tak tomu ako prvému dozrie úroda na poli.

Typickým bol aj stôl hojnosti, ktorý môžeme prirovnať k nášmu typickému štedrovečernému stolu. Naši predkovia však kládli veľký dôraz na to, aby sa nič z posvätného jedla nevyhodilo. Z toho dôvodu škrupiny z vajec alebo aj kosti zakopávali na záhrade, zakopali na poli, spálili na poli alebo ich primiešali zvieratám do potravy.

Ako vyzeral typický veľkonočný pondelok?

Myslím si, že aj tí najmenší uznávači rôznych zvykov a tradícií sa radi pridajú k nášmu typickému oblievaniu a šibaniu. Veľkonočný pondelok je časom kúpačky, zábavy a šibačky.

Voda už od pradávna symbolizuje zdravie, krásu a mladosť. Pre túto jej symboliku sa mladí chlapci rozhodli polievať vodou. Chceli, aby ženy boli krásne a zdravé.

Šibanie rovnako patrí k bežnej slovenskej tradícii. Korbáč je vyrobený z ôsmych až dvadsiatich štyroch spletených čerstvo narezaných prútov z vŕby. Tento zvyk je len pokračovaním tradícií roľníckych rodín. Bitie zelenými prútmi malo symbolizovať znovuzrodenie sily, rast, hojnosť a najmä veľa zdravia.

Z vyššie uvedených pre nás nie moc známych tradícií vyplýva, že pre našich predkov bolo najdôležitejšie zdravie a krása. Veľa zo zvykov malo a aj má priamy súvis s týmito dvomi atribútmi. My dnes už vieme, že mnoho z týchto tradícií asi nikdy nemalo priamy vplyv na naše zdravie či krásu, a preto sa nezabúdajte o svoje zdravie náležite starať.

Prajeme Vám radostné, pokojné a v zdravý prežité veľkonočné sviatky!