Plánujete tohto roku pestovať papriku? Skvelé! Paprika nielen že dobre chutí, ale je aj výdatným zdrojom výživy. Má nízky obsah kalórií a všetky odrody sú vynikajúcim zdrojom vitamínov A aj C, draslíka, kyseliny listovej a vlákniny.

Napriek tomu, že papriku už kúpime na každom rohu, nič sa nevyrovná chuti vlastnoručne dopestovanej papriky.

Výber vhodnej papriky do vašej záhrady je prvým krokom k úspechu

Samozrejme, zasaďte si to, čo vám a vašej rodine najviac chutí. Napriek tomu sa nemusíte báť experimentovať, existuje predsa toľko rôznych druhov a odrôd paprík! Budeme sa im venovať ďalej v tomto článku.

To nie je však jediné na čo treba myslieť pri výbere. Kapsaicín je chemická látka, ktorá dodáva paprike teplo, takže na to musíte myslieť, keď sa rozhodujete, ktoré odrody by ste radi pestovali. Sladká paprika je perfektná, ak nehľadáte nič pikantné a Kapie sú zas dobrou možnosťou, ak ste v pestovaní nováčik. Na druhej strane, feferónky majú široký rozsah pikantnosti. Habanero, Jalapeño a Thajské chilli papričky sú správnou možnosťou, ak chcete vareniu dodať trochu šmrncu.

Pestovanie zo semien či zo sadeníc

Dôležitou súčasťou pri pestovaní papriky je rozhodnutie, či začať semenami, alebo sadenicami. Pestovanie rovno zo semien na hriadku, teda bez predpestovania, je veľmi ťažké, takže podobne ako pri pestovaní paradajok sa odporúča zvoliť sadenice.

Paprika potrebuje teplo a slnko, preto sa najlepšie pestuje v skleníku, alebo zimnej záhrade. Vonku sa im zase darí v miernejších častiach krajiny. Kdekoľvek ich budete pestovať po zasadení do zeme, zasiate a predpestované musia byť v teple interiéru. Zasiať semená do kelímkov je najlepšie od polovice februára do začiatku marca.

Ako na to?

Vysejte do malých kvetináčov, kelímkov alebo podnosov naplnených vlhkým kompostom a prikryte tenkou vrstvou vermikulitu. Väčšina semien vyklíči, preto vysejte o len pár viac, ako potrebujete.

Umiestnite na teplý parapet a nádoby prikryte priehľadným plastovým vreckom, alebo priehľadným vekom, aby sa udržalo teplo a vlhkosť.

Hneď ako sa objavia prvé klíčky, odstráňte plastové vrecko. Rastliny udržiavajte pri dobrom svetle pri teplote 16–18 ° C a pravidelne zalievajte.

Kedy sadiť papriku

Trochu otužovania ešte žiadnej paprike neublížilo. Približne po 2 až 3 mesiacoch vnútorného pestovania sadeníc bude paprika pripravená na presun vonku. Dobrým ukazovateľom, že už je správny čas na vysadenie papriky je stála teplota nad 10 °C. Nechoďte na ne však príliš zhurta, na začiatok im postačí stráviť trochu času na chladnejšom mieste ako napríklad v garáži, na balkóne, alebo na terase.

Kvalita pôdy a hnojenie

Správna príprava pôdy môže spôsobiť rozdiel v tom, ako sa vám paprika podarí. Na sadenie si teda vyberte slnečné, dobre odvodnené miesto, kde paprika po minulé roky nerástla. Pôda by mala byť hlboká, bohatá na výživu a taktiež hlinitá. Ak sa vám nepodarí nájsť pôdu akú potrebujeme na tento projekt, použite hnojivo asi na 2,5 cm.

Čo sa hnojiva týka, platí tu pravidlo, organické je dobré. Treba si dať pozor len na to, či neobsahuje príliš veľa vápnika. Ten by mohol spôsobiť nechcenú zmenu pH pôdy. To je najlepšie pred vysadením otestovať, no nie je to nutnosťou. Vyhnite sa taktiež prílišnému množstvu dusíka v pôde. Nadmerný dusík môže spôsobiť, že sa rastliny zakorenia a rastú príliš rýchlo, takže budú náchylnejšie na choroby.

Zalievanie – zvážte zavlažovaciu techniku

Paprika rastúca vonku, napríklad vo vyvýšených záhonoch, bude potrebovať oveľa menej vody ako paprika v nádobách. V závislosti od miestneho počasia ich možno nebudete musieť polievať častejšie ako raz za týždeň. Niektorí odborníci odporúčajú zalievať väčším množstvom vody, ale menej často. Príležitostné silné zavlažovanie môže podporiť hlboký rast koreňov. To môže však zabrať veľa času a preto ak plánujete výsev papriky spraviť každoročnou záležitosťou, zakúpenie zavlažovacieho prístroja je dobrý nápad. Niektorí pestovatelia nezalievajú papriku, až kým listy nezačnú chradnúť.

Zber papriky

Paprika bude pripravená na zber približne za 70 až 80 dní pri ideálnych podmienkach na pestovanie. Zvyčajne sa zbiera zelená, nie ešte úplne zrelá. Na dotyk by mala byť pevná a sviežo vyzerajúca. Pri zbere by sme ju nemali ťahať, ale odrezať ostrým nožom, či na to určenými nožnicami. Paprika by môže zostať v chladničke asi 2 týždne po zbere, než sa začne scvrkávať.

Ak paprika zostane na rastline dlhšie, dozrieva do červena a dužina je sladšia a obsahuje viac vitamínov. Keď hrozí mráz, vytiahnite ju radšej zo zeme a zaveste na chladné miesto, aby paprika dozrela. Pálivé odrody papriky by mali na rastlinke úplne dozrieť, aby získali jasnú červenú farbu a plnú chuť, až potom ich dáme vysušiť dolu hlavou.

Ako vhodne uskladniť papriku

Najlepšie je skladovať čerstvú papriku v chladničke. Vložte ju do plastového vrecka a uložte ich do zásuvky  v chladničke určenej na zeleninu. Optimálna teplota je medzi 4-5 ° C. Papriku pred skladovaním nemusíte umývať. Je to tak dokonca najlepšie, pretože voda môže proces hniloby len urýchliť. Tento spôsob skladovania funguje ako na feferónku, tak aj na sladkú papriku.

Ak skladujete papriku pri správnej teplote, vydrží vám 2 až 3 týždne. Hrubostenné papriky vydržia dlhšie ako papriky tenkostenné. Taktiež vám paprika vydrží dlhšie čerstvá v celku než nakrájaná. Keby spozorujete akékoľvek známky hniloby, vrátane mäkkých, či tmavých škvŕn, mali by ste papriku vyhodiť.

Čerstvá paprika by mala byť lesklá a pevná na dotyk. Pred skladovaním by nemali byť viditeľné  žiadne vrásky, ani zvláštne zafarbenie.

Škodcovia, choroby a ako svoju úrodu brániť

V porovnaní s inými rastlinami má paprika spravidla menej problémov so škodcami, ale predsa len sa nejaké nájdu. Tu je niekoľko najbežnejších škodcov papriky.

Vošky

Jedným z najčastejších škodcov, s ktorými sa záhradníci stretávajú, sú vošky. Jedná sa o malý hmyz, ktorý sa rád prilepí na spodnú stranu listov a stonky rastlín. Vošky majú typicky zelenú, alebo žltú farbu, ale niektoré sú červené, ružové, hnedé, či čierne. Radi vysávajú šťavu z rastlín a vylučujú lepkavú látku nazývanú medovka, ktorá priťahuje mravce a sadze.

Malé zamorenie voškami ešte nie je dôvod na poplach, ale väčšie zamorenie môže spôsobiť vážne problémy. Vtedy odrežte časti rastliny s najväčším počtom vošiek a použite neemový olej na postrek listov a akéhokoľvek vznikajúceho ovocia. Ďalšou možnosťou je škodcov zraziť z rastlín silnými prúdmi vody.

Zemiakový chrobák Colorado

Títo škodcovia neničia len zemiaky; radi si pochutnajú aj na paprike. Živia sa listami a pri silnom napadnutí rastlinu úplne odlistia. Dospelé zemiakové chrobáky sú ľahko rozoznateľné, pretože sú čierne so žltými pruhmi a larvy sú červené s čiernymi hlavami.

Dospelé chrobáky sa objavujú na jar a samice vtedy kladú vajíčka. Je dôležité, aby ste dospelých jedincov aj larvy z rastliny odstránili akonáhle ich objavíte.

Červy

Červy sa zameriavajú na sadenice a dokážu prehrýzť základňu mladých rastlín takmer za jednu noc. Nevyhnú sa ani listom. Červy sú nočné tvory, takže ak sa v noci prejdete cez záhradu s baterkou, môžete ich ručne odstrániť.

Posypanie kávovou usadeninou, vaječnými škrupinami a kremelinou pomáha odrádzať týchto škodcov. Pomáha tiež okolo rastlín vytvoriť ohradu z hliníkovej fólie, alebo lepenky.

Blšky

Tieto potvorky v listoch spôsobujú malé dierky, kvôli čomu listy vyzerajú ako švajčiarsky syr. V najväčšom nebezpečí sú mladé rastliny a sadenice.

Ak už máte problémy s blchami, existuje niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť. Po prvé, niekoľko aplikácií kremeliny spolu s neemovým olejom sa účinne postará o týchto škodcov. Navyše sú oba ekologicky nezávadné.

Bežné choroby:

Okrem škodcov sa na paprike vyskytujú sa 3 možné infekcie: baktérie, vírusové a plesňové. Pozrime sa teda na najčastejšie choroby.

Anthracnose

Antracnóza je plesňová infekcia, ktorá prebieha poväčšine u zeleniny a v prípade neliečenia spôsobuje veľké škody na úrode. Spôsobuje tvorbu kruhových lézií na plodoch no aj na listoch; tieto lézie majú v strede oranžové, alebo čierne krúžky a postupne sa zväčšujú.

Striedanie plodín je dobrým spôsobom prevencie.

Mozaikový vírus

Ako naznačuje názov, mozaika je vírusová infekcia rastlín a akonáhle je rastlina infikovaná, nemôžete urobiť nič, aby ste sa jej zbavili. Toto vírusové ochorenie sa šíri semenami, pôdou a hmyzom nasávajúcim šťavu ako napríklad voškami.

Po infikovaní si môžete všimnúť žltnutie listov papriky a celkový zastavený rast rastliny. Pri tomto víruse rastlinám nepomôže žiadna liečba. Najlepšie urobíte, ak ich odstránite z okresnej záhrady a spálite ich, aby ste zastavili šírenie.

Pepper Leaf Spot

Najčastejšie sa vyskytuje v daždivom, vlhkom a teplom podnebí. Baktérie tieto podmienky milujú, takže sa šíria z rastliny na rastlinu ľahko dotykom, semenami a pôdou.

Typických je niekoľko symptómov, ako sú žlté a zelené škvrny na listoch, ktoré sa v neskorších fázach menia na hnedé a paprika nakoniec začne chátrať.

Po odstránení infikovaných častí vyskúšajte postrek prírodným fungicídom na báze medi.

Phytophthora Blight

Je to choroba listov papriky prenášaná pôdou, zvyčajne sa šíri, keď voda dopadá na lístie.

Niektoré zo symptómov, ktoré spôsobuje táto pleseň, sú veľké hnedé škvrny na listoch, ktoré vedú k ich vädnutiu. Stonky v spodnej časti rastliny zhnednú, alebo sčernejú a korene zhnijú. Keď plody prídu do kontaktu s infikovanou pôdou, čaká ich rovnaký osud.

Bohužiaľ, neexistuje žiadna účinná liečba plesne Phytophthora. Jedinou užitočnou radou je neprelievať záhradu a nájsť paprike správne odvodnenú pôdu.

Alternatívne miesta na pestovanie papriky

Ako sme už spomínali, záhrada a parapety nie sú jediným vhodným miestom na vypestovanie zdravej a chutnej papriky. Využite teda to čo máte k dispozícií. Napríklad sklenník, alebo balkón.

Pestovanie papriky v sklenníku

Paprika pochádza z juhoamerických krajín, takže vás neprekvapí, že miluje horúce a slnečné podmienky. Práve preto skleníky poskytujú dokonalé podmienky pre rast.

Tu sú tipy na to, aby ste zo svojich možností vyťažili maximum:

1. Kedy siať papriku v sklenníku? Vysejte ich taktiež od polovice februára do začiatku apríla do kompostu, ktorý pomôže udržať vodu. Pre sklenníky je najpraktickejšie pestovanie papriky v kvetináčoch, alebo v miskách.
2. Papriku umiestnite niekam, kde bude denne svietiť najmenej šesť hodín slnko.
3. Pôdu udržiavajte neustále vlhkú, pretože paprika vyžaduje veľa vody – najmä v teplejších podmienkach.
4. Používajte tekuté hnojivo s polovičnou silou pri každom zalievaní, zhruba tri týždne po výsadbe.
5. Zbierajte, keď sú zrelé a stále zelené, alebo počkajte, kým nezískajú plnú farbu.

Pestovanie papriky na balkóne

Keď si vyberiete správnu odrodu a poskytnete jej náležitú starostlivosť, paprika môže rásť rovnako dobre v kvetináčoch na balkóne ako v záhrade. Výhodou je, že paprika, ktorá rastie v nádobe, má korene vo väčšom teple, než tá, ktorá má korene hlboko v zemi.

Obľúbené odrody paprík (Slovakia, PCR, Baraní roh…)

Paprika ponúka mnoho možností a odrôd. Niektoré sme si už v našom článku spomínali a ostatné takto na koniec čaká ich „debut“, aby ste si mohli vybrať ten správny druh.

• PCR – Tentoraz nehovoríme o stále spomínaných testoch na Covid-19, ale o najčastejšie pestovanej odrode paprík. Papriky sú zelenožlté a podlhovasté, sú mierne štipľavé a výborne voňajú. Zvyčajne sú využívané na priamu konzumáciu.
• Zelený baraní roh – Papriky sú zelenkavé, veľkosťou sa približujú 20 cm a sú bohaté na vitamín C. Kvôli svojej pikantnosti sú dobrým kandidátom na konzerváciu.
• Slovakia – Jedna z najskorších odrôd papriky typu kápia. Je aromatická pestuje sa aj vo fóliovníkoch.